Hádka, zlá správa, nečakaná situácia…
Srdce začne biť rýchlejšie, svaly sa napnú a mozog spustí poplach.
Ak by sme v tejto chvíli vedeli pustiť myšlienky a emócie, telo by sa postupne vrátilo do svojho prirodzeného rytmu.
Ale tu robí väčšina ľudí chybu!!
Nie stres nás drží v pasci – ale ego.
Stres by postupne odišiel, no ego nám to nedovolí.
V hlave si znova prehrávame rozhovor alebo situáciu, tvoríme nové argumenty, hľadáme dôkazy, že sme mali pravdu.
„Ja som to myslel dobre.“
„Nespravila som chybu ja.“
Ego nechce pokoj, ego chce potvrdenie.
Preto je mnoho ľudí schopných zaoberať sa jednou situáciou celé hodiny, dni, alebo dokonca celý život – hoci tá situácia už dávno skončila.
Skončila, ale telo ešte stále spúšťa stresový program. Už to nie je biológia, ale myšlienky, ktoré udržiavajú napätie.
Stres nie je nepriateľ tela.
Je to signál – automatická reakcia.
Keď však preberie kontrolu ego, telo sa nedokáže upokojiť.
Ak mozog nedostane to, čo potrebuje – napríklad kvôli stresu nejeme, alebo jeme nekvalitne – ego preberá kontrolu. Nedostatok živín totiž oslabuje aj nervový systém.
Podľa mňa stres nie je hlavný problém. V dnešnom svete je takmer nemožné žiť úplne bez stresu. Problémom je naša reakcia na stres a to, že ho nevieme pustiť.
Naše rozhodnutia formujú, ako reagujeme na stres. O tom píšeme podrobnejšie tu:
Bez rizika niet rozvoja – Lagom prístup k rozhodnutiam”
Musíme sa naučiť, že nemáme vždy pravdu – a že nie je dôležité mať ju v každej situácii. Musíme sa naučiť pustiť to.
Ego chce, aby sme svet videli cez jeho optiku – aby sme takto pozerali príspevky, filmy, porovnávali sa.
Musíme pochopiť, že telo nečíta komentáre a nezaujíma ho, kto kde dovolenkoval.
Telo vie iba to, že ak si v strese, vypína trávenie a imunitný systém.
Pretože telo nedokáže naraz bojovať, tráviť a liečiť.
To nie je názor – to je biológia.
Lagom cesta je o tom, že sa naučíš, že nie každý boj treba vybojovať.
Niekedy je najväčšia sila v tom, že necháš myšlienku tak – jednoducho ju pustíš.
Have a Lagom Day!
